Našiel som vtáčie mláďa, čo teraz?

Všetky voľne žijúce vtáky sú zákonom chránené, preto čo najskôr volajte pohotovosť Štátnej ochrany prírody – poradia vám, ako s vtáčaťom naložiť, prípadne poň pošlú odborníka. Pohotovostné číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Ak nájdete holé mláďatko (prípadne s páperím), treba ho okamžite zahrievať – v prípade núdze poslúži napríklad aj vrecko na bunde. Nebojte sa, že na mláďati zanecháte svoj pach a rodičia ho opustia – pri vtákoch to neplatí. Vtáča však nekŕmte, nenapájajte, a čo najskôr odovzdajte odborníkom.

Ak nájdete operené a obratné mláďa, zrejme už prirodzene opustilo hniezdo a rodičia ho naďalej kŕmia. Vtedy mláďa nechajte tak, prípadne ho len presuňte z nebezpečného miesta (cesta, chodník, miesto v dosahu mačiek) do bezpečia, napríklad do kríka.

Ako a čím (ne)kŕmiť vodné vtáky?

Vodné vtáky majú zväčša okolo seba dostatok prirodzenej potravy, prikrmovanie je opodstatnené len v ozaj tuhých zimách.

Ak už prikrmujete, určite vtákom nedávajte pečivo. To im síce chutí a zaplní im žalúdok, no neobsahuje živiny, takže zvlášť mláďatá môžu skončiť s nedovyvinutou kostrou či krídlami. Rovnako sa vyhnite aj slaným, sladkým, mastným, ochuteným či pokazeným potravinám.

Prikrmovať kačice, labute či husi môžete najlepšie surovými, nespracovanými a neochucovanými potravinami: obilninami, hrachom či cícerom, kukuricou, listovou zeleninou alebo šupkami zo zeleniny.

Ak je vo vode veľa krmiva, nepridávajte ďalšie. Môže to viesť ku množeniu nebezpečných mikroorganizmov a úhynu vtákov.

Ako a čím (ne)kŕmiť vtáky na kŕmidle?

Vtáky majú zväčša okolo seba dostatok prirodzenej potravy, no niekedy vie správne a bezpečné kŕmenie naozaj pomôcť: V mrazivej zime alebo keď v teplých mesiacoch náhle ochladenie a vytrvalé dažde oberú hmyzožravé vtáky o potravu.

Správne kŕmidlo musí byť mimo dosahu mačiek a so strieškou, ktorá chráni krmivo pred dažďom.

Každý vtáčí druh obľubuje niečo iné, no všeobecne treba uprednostniť prirodzené, čo najmenej spracované a neochutené potraviny: zrná, semená, ovocie, orechy, mäso, loj a sušené múčne červy. Veľmi obľúbená je napríklad slnečnica. Vynechajte všetky solené, korenené, sladené, údené, vyprážané a mastné potraviny – pre vtáky sú toxické.

Nikdy vtákom nedávajte pokazené potraviny a kŕmidlo pravidelne čistite od zvyškov – kvôli nákazám a parazitom.

Našiel som mŕtveho vtáka, čo teraz?

Všetky voľne žijúce vtáky (aj mŕtve) sú zákonom chránené a nemôžete s nimi ľubovoľne manipulovať. Volajte pohotovosť Štátnej ochrany prírody – poradia vám, ako s vtákom naložiť, prípadne poň pošlú odborníka. Pohotovostné číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Pokiaľ máte podozrenie, že vták bol zabitý úmyselne, nahláste to polícii na čísle 158. Takáto envirokriminalita je trestná.

V niektorých prípadoch je príčina úmrtia zjavná a aj vy môžete pomôcť predísť ďalším obetiam: Uhynutého vtáka pod elektrickým vedením alebo stĺpom nahláste na zákazníckej linke príslušnej distribučnej spoločnosti (ZSD, SSD, VSD, SEPS), ktorá tieto podnety zbiera a na najnebezpečnejšie miesta osádza rôzne preventívne prvky. Pri úmrtiach spôsobených nárazmi do skla navrhnite majiteľovi budovy, aby nebezpečné plochy zabezpečil napríklad špeciálnymi nálepkami.

Čo s vtákom, ktorý narazil do skla?

Nárazy do skla sú, bohužiaľ, bežné. Najnebezpečnejšie sú sklené plochy, v ktorých sa zrkadlí zeleň či voda, a tie, ktoré vtákom stoja v ceste ku zeleni. Napríklad zastávky MHD. V oboch prípadoch vták často sklo nevníma ako prekážku a narazí doň. Mnohé nárazy končia smrťou.

Ak nájdete vtáka, ktorý sa "len" zranil, doprajte mu "3T": ticho, teplo, a tmu. Nikdy ho nenapájajte a nekŕmte. Zatvorte ho do kartónovej krabice (nie klietky) vystlatej vreckovkami či utierkami, vo veku urobte pár otvorov na dýchanie. Krabicu uložte do tepla, ticha a tmy. Pokiaľ má vták viditeľné zranenia alebo pokiaľ sa v krabici do hodiny nespamätá zo šoku, treba volať na pohotovosť Štátnej ochrany prírody – číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Ako môžem pomôcť vtáctvu vo svojom okolí?

Možností je mnoho a každý z nás vie prispieť svojou trochou:

• V záhrade či parku klaďte dôraz na prirodzenú pestrosť – mnohé vtáky životne potrebujú husté kríky, odumierajúce stromy či nepokosené porasty plné hmyzu a semien.

• Ponúknite vtákom čistú vodu – najmä v horúčavách či mrazoch vtáky veľmi ocenia napájadlo či jazierko.

• Osádzajte vtáčie búdky, ocenia ich druhy vtákov, ktoré trpia nedostatkom prirodzených dutín v stromoch.

• Šírte osvetu o presklených plochách (okná, zastávky MHD, atď.). Keď sa v skle zrkadlí okolie alebo je za sklom zeleň, letiace vtáky sklenú prekážku nevnímajú a po tvrdom náraze často hynú. Aby si vtáky sklo všimli, pomôžu nálepky, záclony či žalúzie.

• Všímajte si vtáky okolo seba a šírte túto záľubu vo svojom okolí.

Kde sa dajú v Trnave a okolí pozorovať vtáky?

Vtáky sú všade okolo vás, no my sme si obľúbili priamo v meste napríklad Bernolákov sad, Park J. Kráľa, na periférii zas Trnavské rybníky vrátane lesíka okolo Kamenného mlyna. V okolí Trnavy určite za návštevu stoja vodné plochy obklopené poľnohospodárskou krajinou – VN Budmerice, VN Ronava pri Cíferi, VN Boleráz, ale aj nezregulovaný úsek Váhu pri Siladiciach a Rašelinisko Veľký Grob. No a hlavne na jar stoja za návštevu aj lesy Malých Karpát, ktoré vtedy vtáčím spevom doslova prekypujú. Podrobnejšie tipy na výlety za vtákmi nájdete na kamzavtakmi.sk.